Facebook novinky

Bunker B-S 8 Hřbitov

Pechotný zrub B-S-8 “Hřbitov”, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné “moderné” ťažké objekty v bratislavské Petržalke boli vybudované úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavné mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8, odolnosť “rímska” II. Tieto modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936-38 (zároveň s B-S I, B-S II, B-S III, B-S IV, B-S 13 a B-S 15). Vo väčšine týchto objektov boli po vojne vymenené obidva protitankové kanóny L1 raže 47 mm za výkonnejšiu ráž 85 mm.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovaug 22, 2016 @ 10:50
Niektoré rehoľné sestry sa korčuľujú, hrajú počítačové hry a pijú pivo, kňazi si zrejme upratujú a varia sami. Ich život je nuda, počuť občas o kňazoch aj rehoľných sestrách. Civilnému životu sa pritom nevyhýbajú a nudu odmietajú. Všetky zanietene debatujú o školstve, žiakoch, majú v sebe humor, rozprávajú dobré vtipy. Podaktorí ľudia si dodnes nezvykli ani na to, že vidia mníšku v habite na bicykli. Občas prídu aj do vojenského múzea v bunkri B-S-8 na Kopčianskej ulici v Petržalke. Mníšky sa počas prehliadky živo zaujímali o dejiny československej armády.
   View on Facebook
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovaug 21, 2016 @ 17:30
Ďakujeme. Slovo robí chlapa.
   View on Facebook
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovaug 20, 2016 @ 9:47
Počas vojny nemala žiadna iná armáda zriadený „Detský domov“
Do Čs. vojenskej jednotky prichádzali často i rodiny s deťmi a prarodičia. Pokiaľ otcovia a niektoré matky plnili svoje bojové úlohy, prevzal starostlivosť o ich najbližších sociálny referát pod patronátom Čs. červeného kríža, zriadený pri náhradnom pluku v Buzuluku. Narodilo sa tam a vyrastalo mnoho detí z manželstiev uzatvorených na fronte. Prvým narodeným dieťaťom v Buzuluku v Rusku bol Tomáš Kolský, jeho otec bojoval pri Sokolove. Medzi ďalšími bol syn tankistu por. Jiřího Lízálka, ktorý zahynul 6. apríla 1945 v bojoch v priestoroch pri Moravskej Ostrave. Vo vrecku zastreleného našli neotvorený dopis so správou od manželky o ich práve novonarodenom synovi Jiříkovi. Tým šťastnejším deťom zostali obidvaja rodičia. Pre všetky maloleté deti bol zriadený „Detský domov“. O deti bolo dobre postarané, dostávali prednostne potraviny, oblečenie, ktoré im ušili z československých vojenských uniforiem, chodili do miestnych sovietskych škôl. Súčasne sa učili i česky a slovensky. Starší ľudia zostali do konca vojny v Buzuluku a „Detský domov“ bol prevedený k náhradnému pluku do Jefremova. Bývalo v ňom okolo 40 detí. Niektoré deti sa do našej armády dostali až na Slovensku, a to rôznymi dobrodružnými cestami: utiekli z nacistických táborov, alebo prišli s rodičmi z partizánskych oddielov a úkrytov, kde sa schovávali pred fašistami. O jednom takomto osude dieťaťa bol nakrútený film Karla Kachynu „Práček“. Výstava historických fotodokumentov je sprístupnená v bunkri B-S - 8 v Bratislave Petržalke.
   View on Facebook
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovaug 15, 2016 @ 8:53
Dejinám okná dokorán.
Mária Pelcrová prešla niekoľkými dobre stráženými koncentrákmi, nakoniec sa jej podarilo utiecť. Potom sa dostala do československého zboru v ZSSR. Ako front postupoval smerom na západ, zúčastnila sa bojov na Ukrajine, v Karpatoch na Dukle, Poprade, Liptovskom Mikuláši a vo Vrútkach. A prešla až do Prahy. Všade bola ako zdravotníčka, vykonávala transporty ranených vojakov, ošetrovala a zachraňovala ranených za ťažkých podmienok. Často nespala aj niekoľko dní. Na Máriiných pleciach a na pleciach jej kolegýň bola veľká zodpovednosť. Zdravotníčky išli vždy na konci dlhých oddielov. Vyhladované, vymrznuté, zavšivanené. Nesmeli dopustiť, aby sa niekto zastavil, sadol si, či nebodaj od únavy zaspal. Keď raz počas frontových náletov zachraňovala ranených, stratila následkom blízkeho výbuchu sluch. Armáda vtedy omylom oznámila jej rodine, že padla v boji. Z vážneho zranenia sa ale vyliečila. Ako postupoval front cez Slovensko, preliečili ju v zdravotníckom sanatóriu Červeného kríža v Lučivnej pri Poprade. Keď brány nemocnice zotavená opustila, pokračovala na bojovej trase až do Prahy. V Čechách ju pridelili do Poľnej nemocnice v Slanom. Tu ošetrovala väzňov z koncentračného tábora Terezín. Tieto utýrané obete vojny by neprežili ďalší transport. „Bol to veľký rozdiel, pretože na fronte som ošetrovala zranenia a tu boli katastrofálne stavy. Ľudia a väzni boli vysilení, vychudnutí až do kosti.
1    View on Facebook
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovaug 14, 2016 @ 8:39
Dejinám okná dokorán. Ustupujúce nemecké vojská vyhodili roku 1945 jediný most do Petržalky. Sovietske vojská pre svoju potrebu vybudovali pontónový most vedúci k Rybnému námestiu (dnes pri moste SNP), ktorý odovzdali verejnosti do prevádzky 28.IV. 1945. Na pamäť mosta pri príležitosti oslobodenia Bratislavy odhalili roku 1960 pamätnú bronzovú tabuľu na granitovom podstavci na mieste, kde vyúsťoval do priestoru nábrežia. Rovnakú pamätnú tabuľu zároveň umiestnili na nábreží petržalskej strany Dunaja. Ich autorom bola akademická sochárka Edita Maxonová-Čierniková. Tabuľu na Petržalskej strane rozbili vandali a jej zvyšky boli odstránené roku 2006. Miesto pripomína už len podstavec.
1    View on Facebook

Pridajte sa k nám a venujte 2 % z Vašich daní na rekonštrukciu a vybavenie interiéru vojenského bunkra BS-8 Hřbitov

Obraciame sa na Vás s prosbou o poukázanie 2 % z Vašich daní pre Občianskeho združenia  „Zachráňme petržalské bunkre“ Bratislava. Získané finančné prostriedky investujeme na záchranu historickej kultúrnej pamiatky vojenského bunkra BS-8 Hřbitov, ktorý sa nachádza v obrannej línii Československého obranného opevnenia Petržalky na Kopčianskej ulici  pozdĺž  Rakúskej hranice. V roku 2009 sa Občianske združenie vytvorené z dobrovoľníkov, novinárov, študentov a dôchodcov podujalo zrekonštruovať najväčší vojenský bunker na Slovensku. Z bývalého zdevastovaného objektu známeho verejnosti ako hniezdo narkomanov a bezdomovcov  sme za dva a pol roka vybudovali prvé vojenské múzeum na Slovensku. Interiér vojenského objektu sme obohatili množstvom historických fotografických dokumentov a artefaktov prevažne z prvej a druhej svetovej vojny. Naša činnosť nie je  zameraná len na rekonštrukčné práce na objekte, ale predovšetkým na vzdelávanie detí a mládeže o dejinách Československa a Slovenskej armády. Neoddeliteľnou súčasťou  projektu je tvorba a usporadúvanie kultúrnych a branno-športových podujatí pre školy. Napríklad ,,Plná poľná na bicykloch cez bojové línie Petržalky “, vojenské ukážky „Oslobodenie Bratislavy“ 4.4.1945, ,,Mobilizácia 1938“ ,,Tak prisaháme“, „Deň detí v bunkri“, a ďalšie zaujímavé podujatia. Na začiatku realizácie tohto projektu sme nepredpokladali, že o vojenské múzeum bude taký veľký záujem verejnosti. Projekt sa nám podarilo zrealizovať vďaka ľudom, ktorým záleží na záchrane našich kultúrnych pamiatok a to Vojenský historický ústav Bratislava. Bez finančnej podpory vedenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., Ing.  Imricha Béreša, SPAP Bratislava, Ing. Jaroslava Michalca, Magistrátu hl. mesta SR  Bratislavy, mestskej časti Petržalka Ing. Vladimíra Bajana, Ministerstva obrany SR, by sa nám nepodarilo zachrániť unikátnu vojenskú pamiatku Obrannú líniu Československého opevnenia Bratislavy. Vojenské Múzeum v bunkri BS-8 Hřbitov doposiaľ navštívilo viac ako 20 000 návštevníkov, prevažne žiaci, mládež a rodiny s deťmi.  Kultúrnu pamiatku  pomerne často navštevujú aj popredné osobnosti nášho kultúrneho, politického, spoločenského života a zahraniční diplomati. Tento projekt je realizovaný v prospech verejného záujmu. V roku 2011 získalo Občianske združenie ocenenie Ministerstva obrany SR. Pre napĺňanie poslania nášho Občianskeho združenia je potrebná nielen profesionalita, ochota a presvedčenie našich dobrovoľníkov, ale aj priazeň verejnosti – jednotlivcov, organizácií a spoločností. Aj vďaka Vašim 2 % z dane budeme môcť aj naďalej zveľaďovať túto historickú pamiatku a zachovať tak kúsok histórie pre naše deti.

Tlacivo.doc

Púť Betlehemského svetla v roku 2014

Betlehemské svetlo tento rok si môžu Petržalčania prísť prevziať každý deň od 14:00 hod do 18:00 hod do veliteľskej miestnosti v bunkri BS- 8  Hřbitov na Kopčianskej ulici. Už po 25. krát priniesli skautky a skauti na Slovensko Betlehemské svetlo, aby rozžiarilo každý kút našej krajiny a obohatilo sviatočnú atmosféru Vianoc svojím posolstvom jednoty, lásky a mieru. Rakúski skauti odovzdali  Betlehemské svetlo zástupcom Slovenského skautingu a ďalších organizácií z dvoch desiatok susedných štátov na slávnostnej ceremónii vo Viedni v sobotu 13. decembra 2014  po 14:00 hod. Aj tento rok už tradične prebrala Svetlo víťazná skautská družina z celoslovenskej súťaže Družina roka.  Betlehemské svetlo osobne prijal od zástupcov slovenského skautingu prezident Slovenskej republiky pán Andrej Kiska. Odovzdávanie sa uskutočnilo v Prezidentskom paláci v Bratislave o 17-tej hodine. O niekoľko desiatok minút neskôr prevzali pred Prezidentským palácom Betlehemské svetlo aj vojaci dobrovoľníci Michal Olšakovský a Michal Dzuriš členovia Občianskeho združenia „Zachráňme petržalské bunkre“. Obyvatelia Bratislavy majú po prvýkrát jedinečnú príležitosť prevziať si Betlehemské svetlo na  miestach, kde sa začali písať vojenské dejiny nášho národa.

Flash Player a prehliadač s podporou Javascript sú potrebné.

POĎTE S NAMI NA HRANICE

Aj napriek nepriaznivému daždivému počasiu si množstvo návštevníkov našlo čas aj so svojimi ratolesťami a prišli do areálu vojenského múzea pri bunkri BS-8 na Kopčianskej ulici. Organizátori podujatia predpokladali, že účasť bude nižšia kvôli nepriaznivému  daždivému počasiu, ale nestalo sa tak. Podujatie „Strihanie železnej opony na hranici“ odštartoval známy redaktor RTVS  Miroslav Minár, ktorý na začiatku predstavil prítomných  a vzácnych hostí, primátora hl. mesta SR Bratislavy Milana Ftáčnika a starostku Miestneho úradu Kittsee Gabrielle Nabinger, ale aj viacerých starostov z okolitých obcí a miest dolného Rakúska. V úvodnom slove Miroslav Minár zdôraznil význam a zmysel tohto ojedinelého kultúrneho spomienkového podujatia, ktoré sa koná na štátnej hranici v Petržalke. Miroslav Minár ďalej pokračoval : „Vážení návštevníci a prítomní hostia, dnes oslavujeme 25.výročie „Nežnej revolúcie“. Tento deň 17. november sa stal štátnym sviatkom „Dňa boja za slobodu a demokraciu“. Je potrebné, aby mladá generácia vedela, ako ťažko sa rodila naša sloboda pred 25. rokmi, keď tisíce ľudí na Námestí SNP v Bratislave a v ďalších mestách Československej republiky žiadalo zrušenie vedúcej úlohy a odstúpenie KSČ a odstránenie totalitného režimu. O niekoľko dní sa totalitný režim zrútil a na hraniciach začali vojaci demontovať železnú oponu ( hraničné oplotenie z ostnatého drôtu). Na rozoberaní sa zúčastnili aj tisíce občanov pozdĺž celej hranici a každý občan si chcel odniesť na pamiatku aspoň kúsok ostnatého drôtu, ako suvenír. V Petržalskej časti nezostalo na hranici, ani kúsok ostnatého oplotenia, ako memento danej doby. Nuž, aby ľudia nezabudli na železnú oponu, dobrovoľníci z OZ „Zachráňme petržalské bunkre“ pred piatimi rokmi jeden úsek oplotenia na hranici postavili na  miestach, kde oplotenie v minulosti stálo, ako zábrana na hranici v Petržalke. Časť železnej opony  každý rok postavili z pôvodného historického ostnatého  drôtu priviazali trikolóry, tým vznikla tradícia akcie „Strihanie železnej opony na hranici“. Každý rok 17. novembra majú návštevníci jedinečnú možnosť získať kúsok pôvodného ostnatého drôtu, ktorý si môžu sami odstrihnúť kliešťami priamo na hranici“. Primátor Milan Ftáčnik v príhovore okrem iného, ocenil prácu dobrovoľníkov, ktorí odpracovali tisíce hodín na rekonštrukcii historického vojenského bunkra a stavbe Pamätníka železnej opony Petržalky. Slovami uznania nešetrila, ani starostka obce Kittsee  Gabriele Nabinger, ktorá v príhovore vyzdvihla význam vzniknutej cezhraničnej spolupráce s OZ „Zachráňme petržalské bunkre“. Neoddeliteľnou súčasťou celodenného programu bola prezentácia  Personálneho úradu OS SR Regrutačnej skupiny Bratislava, tím  rotnej  Márie Balážovej . V stane vojaci ponúkali návštevníkom zaujímavé propagačné materiály, časopisy a iné doplnky. Pri závore sa konala ukážka  Pasovej  a colnej  kontroly z čias socializmu na hranici, bola to poriadna tortúra. Členovia spolku histórie colníctva a finančnej správy Bratislava pod vedením pplk.  Jána Ščerbíka  predviedli ukážku kontroly batožín, neprihlásených devízových prostriedkov a prevážaného zakázaného tovaru. Druhú ukážku verejnosti predviedli vojenskí policajti s cvičeným psom. Napätý dav so zadržaným dychom sledoval vlčiaka Nera, ako sa rozbehol za utekajúcim páchateľom. O niekoľko minút páchateľa chytil za rukáv a stiahol ho na zem. Policajti pribehli, páchateľa spútali a naložili do vozidla Verejnej bezpečnosti. Tretiu ukážku  predviedli príslušníci pohraničnej stráže. O útek cez hraničné pásmo sa nečakane pokúsili dvaja vojaci pohraničnej stráže. Po pravidelnej veliteľskej kontrole na stanovišti využili časový úsek následnej kontroly, odhodili na zem osobné zbrane a rozbehli sa smerom na hraničnú čiaru. Keďže veliteľstvo o pripravovanom úteku vedelo, pripravili pascu, jedného vojaka zastrelili na mieste, druhý bol ťažko zranený a skončil v nemocnici. Na záver kultúrneho programu sa takmer všetci návštevníci doslova vrhli na strihanie železnej opony, symbolickú bránu z ostnatého drôtu rozstrihali veľkými nožnicami doslova za niekoľko minút.

Flash Player a prehliadač s podporou Javascript sú potrebné.

Nuž láska ide cez žalúdok a dobré jedlo robí dobrých kamarátov. Pri bunkri BS-8 od skorého rána prebiehala súťaž vo varení vojenského guláša. Súťažilo päť družstiev,  jedno družstvo z obce Kittsee, ďalšie  Klub vojakov ČSĽA, OZ Mladá Petržalka, družstvo Straubit Rudolf Pelikán z Bratislavy a jedno družstvo obhajovalo maďarských spoluobčanov. „Celkovo bolo uvarených takmer štyristo porcií vojenského gulášu. Guláš bol zrejme výborný, pretože ak by sme si hneď na začiatku kultúrneho podujatia neodložili zopár porcií do vojenskej nádoby v bunkri, boli by sme my usporiadatelia o hlade. Všetok guláš zjedli návštevníci a pozvaní hostia“ povedal veliteľ bunkra Michal Olšakovský. Tradičné podujatie pod názvom „Poďte s nami na hranice“ sa aj napriek počasiu podarilo na výbornú vďaka redaktorovi RTVS Miroslavovi Minárovi a spolu usporiadateľom Vojenskému historickému ústavu Bratislava, Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, Mestskej časti Petržalka, Miestnemu úradu v Kittsse, Ministerstvu obrany SR, mediálnym partnerom Petržalským novinám, TV Bratislava, redakcii Reportér 24.sk, OZ Mladá Petržalka a OZ Preliezka. V súťaži o najlepší vojenský guláš prvé miesto získalo družstvo z obce Kittsee, druhé miesto OZ Mladá Petržalka a tretie miesto Klub vojakov ČSĽA.

Foto : Miroslav Košírer

Text : Linda Kollarik

 

Prvý ročník behu vojnových veteránov v Petržalke dopadol na výbornú

V areáli vojenského cintorína z 1.svetovej vojny a vojenského bunkra BS-8 Hřbitov na Kopčianskej ulici v Petržalke bolo v stredu 5.11.2014 rušno ako v úli. Pri klasickej hraničnej závore, ktorá bola zároveň aj štart a cieľ pre účastníkov behu sa stretli vzácni hostia. Minister obrany Martin Glváč, 1.zástupca náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR generálporučík Peter Gajdoš, starosta MČ Petržalka Vladimír Bajan a ďalší zástupcovia z rezortu obrany. V úvodnom  slove redaktor RTVS  Miroslav Minár  predstavil vojakom vzácnych hostí a vyzdvihol význam tohto vojenského športového podujatia, ktoré sa koná  práve v miestach, kde sa tvorili aj dejiny našej armády. Okrem iného pripomenul účastníkom behu: „Dnes sme na miestach, ktoré boli dlhé roky zabudnuté, zanedbané a vďaka Občianskemu združeniu „Zachráňme petržalské bunkre“, ktoré svojou dlhoročnou dobrovoľníckou činnosťou obnovili a oživili vojenský bunker BS- 8 Hřbitov a areál sprístupnili širokej verejnosti.“ Prvý ročník behu zorganizovalo MO SR  pri príležitosti  Svetového dňa  behu a Dňa  vojnových veteránov.

Minister obrany Martin Glváč odštartoval „Beh na počesť vojnových veteránov“ tradične výstrelom z pištole. 50 vojakov v poľnej rovnošate a s osobnou výzbrojou Ozbrojených síl  SR a niekoľko civilistov vyrazilo na trasu o dĺžke 5,5 kilometra. „Beh na počesť vojnových veteránov je veľmi dobrou príležitosťou na pripomenutie si a vzdanie úcty všetkým veteránom. Som rád, že môžeme využiť tento beh na naše symbolické ďakujem. Vzdávame tým hold všetkým veteránom“ uviedol minister obrany Martin Glváč. Šéf rezortu obrany dúfa, že sa z tohto behu stane dlhoročná tradícia. Do stredajšieho behu sa zapojili aj úspešní športovci z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. „Je to veľmi dobrá myšlienka. Takýmito akciami si pripomíname tých ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, že dnes máme mier, slobodu a bojovali v tých najťažších bojoch,“ povedal po behu Matej Tóth, vicemajster Európy v chôdzi na 50 kilometrov. Účastníkov  behu  privítal v Petržalke aj starosta MČ Petržalka Vladimír Bajan okrem iného povedal: „Je to veľmi dobrá myšlienka usporadúvať v mestskej časti  Petržalka vojenské športové podujatia. Verím, že na druhom ročníku behu vojnových veteránov sa zúčastnia už aj športu chtiví Petržalčania. “Na záver zaželal športovcom veľa úspechov. Celkovým víťazom prvého ročníka sa stal príslušník 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny, pre ktorého bol beh najmä spomienkou na kolegu, ktorý tragicky zahynul. „Bude to za chvíľku rok, čo zahynul jeden príslušník, s ktorým som slúžil dlhé roky a s ním som absolvoval takýchto podujatí dosť,“ povedal víťaz behu. Medzi ženami bola najrýchlejšia vojačka II. stupňa Nikola Lapošová. „Bolo to dosť namáhavé, po betóne, ešte so samopalom, plus maska, v kanadách, nebolo to nič ľahké, povedala ženská víťazka behu. Počas behu mali všetci účastníci pripnutý symbol Dňa vojnových veteránov – červený mak, ktorý po dobehnutí symbolicky položili na hroby a zapálili sviečky. Vojnoví veteráni prvýkrát prijali červený mak ako symbol úcty vojnovým obetiam už v roku 1920. Tento symbol sa objavil v básni kanadského lekára Johna McCrea „Na Flámskych poliach“. Počas vojny slúžil ako vojenský chirurg, no bolesť, útrapy a smrť vojakov sa ho hlboko dotýkali. Písanie poézie mu pomáhalo vysporiadať sa s ťažobou vojny. Červený mak z jeho básne je obrazom preliatej krvi na svetových bojiskách a dodnes je symbolom Dňa vojnových veteránov pri spomienkových stretnutiach v mnohých krajinách. Po ukončení športového  podujatia mali účastníci behu možnosť navštíviť vojenské múzeum v bunkri BS-8 Hřbitov,  kde ich sprevádzal veliteľ bunkra Michal Olšakovský. Športovcov oboznámil s vojenskými dejinami Československej a Slovenskej armády. Veliteľ bunkra taktiež  povedal: „Je to výborný nápad usporiadateľa MO SR zorganizovať vojenské športové podujatia  v historickom  Československom obrannom opevnení  Petržalky, čiže spojiť vojenské športové podujatie s kultúrnym vyžitím účastníkov behu.“Všetci športovci boli obdarovaní aj zaujímavými knihami, ktoré darovala Miestna knižnica Petržalka.

Flash Player a prehliadač s podporou Javascript sú potrebné.

Text : MO SR + Miroslav Košírer

Foto : Miroslav Košírer