Facebook novinky

Bunker B-S 8 Hřbitov

Pechotný zrub B-S-8 “Hřbitov”, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné “moderné” ťažké objekty v bratislavské Petržalke boli vybudované úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavné mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8, odolnosť “rímska” II. Tieto modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936-38 (zároveň s B-S I, B-S II, B-S III, B-S IV, B-S 13 a B-S 15). Vo väčšine týchto objektov boli po vojne vymenené obidva protitankové kanóny L1 raže 47 mm za výkonnejšiu ráž 85 mm.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovapr 5, 2018 @ 17:23
Slováci žijú radi v mieri.
4. apríla 1945 oslobodila Červená armáda Bratislavu. Pri tejto príležitosti prišli na Slavín desiatky politikov, diplomatov, občianskych aktivistov, ale aj bežných ľudí z radov verejnosti. Pokým premiér vo svojom prejave upozorňoval na renesanciu zvrátených ideológií, predseda parlamentu vyzýval na trvalý mier. Po pietnom akte sa prítomným prihovorili ruský veľvyslanec A. L. Fedotov, premiér SR Peter Pellegrini, predseda NR SR Andrej Danko, bratislavský župan Juraj Droba a nakoniec predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár. V dave vidno aj exprezidenta Ivana Gašparoviča, exministra spravodlivosti Štefana Harabína, či expremiéra Jána Čarnogurského. Do Bratislavy pricestoval aj podpredseda Ruského zväzu veteránov V. I. Romanenko. Predseda parlamentu Andrej Danko sa vo svojom prejave dotkol aj súčasnej situácie, pričom odmietol zaťahovanie Slovenska do konfrontácie veľmocí. „Slováci žijú radi v mieri, a verím, že aj dostatočne poznajú jeho hodnotu. Preto sa ako národ prirodzene staviame na odpor voči všetkým pokusom ohroziť krehkú rovnováhu medzi dobrom a zlom kdekoľvek na zemi. Náš národ okúsil hrôzy dvoch svetových konfliktov. Už nikdy nechceme byť účastníkmi, ani svedkami ďalšieho ničivého stretu národov," povedal Danko a dodal: „Slováci boli, sú a budú priateľmi Rusov a národov žijúcich v Ruskej federácii." Zároveň zopakoval, že bez silného Ruska nie je možný trvalý mier. Na Slavíne, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1957-1960 je pochovaných 6 845 sovietskych vojakov v šiestich masových a 278 individuálnych hroboch. Od roku 1962 je miesto Národnou kultúrnou pamiatkou. Po pietnom akte Andrej Danko vyjadril nádej, že sa tu v blízkej budúcnosti vybuduje múzeum. Momentálne tomu bráni statika. „Viem si predstaviť, že v podzemí Slavína, ak dôjde k spevneniu tých oslabených častí, bude múzeum podobné, aké som videl v Petrohrade,“ povedal predseda parlamentu. Pre zaujímavosť Bratislavu oslobodili vojská 7. gardovej armády 2. Ukrajinského frontu spolu s Dunajskou vojenskou riečnou flotilou a rumunským plukom. Dnes je síce doba iná, ale napriek tomu by sa mali žiaci aj študenti základných a stredných škôl zúčastňovať na spomienkových podujatiach. Za slobodu bojovali aj ich dedovia, pradedovia, oni položili život za to, aby sme my mohli žiť v mieri. Slavíne sme videli pri kladení kytíc zo živých kvetov k pamätníku niekoľko desiatok školopovinných detí z Ruskej federácie, ktoré boli na turné po Európe, našli si čas na to, aby si uctili pamiatku svojich padlých vojakov. Pochvalu si iste zaslúžia aj študenti Gymnázia Alberta Einsteina z Einsteinovej ulici, z Bratislavy-Petržalky, žiaci 2. ročníka sa tiež vybrali na Slavín, aby položili kyticu vďaky k pamätníku.

Text+ foto: Miroslav Košírer
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovapr 5, 2018 @ 17:11
Bratislava bola oslobodená 4.4.1945.

Bratislava si dnes pripomenula 73. výročie oslobodenia hlavného mesta SR Bratislavy. Tento významný medzník v dejinách hlavného mesta si pripomenuli predstavitelia bratislavskej samosprávy spolu so zástupcami Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, pozvanými hosťami a obyvateľmi Bratislavy. Pietna spomienka sa už tradične konala pri Pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa. Ide o každoročné podujatie, na ktorom sa zúčastňujú okrem predstaviteľov vedenia hlavného mesta aj najvyšší predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, vedúci diplomatických misií akreditovaných v SR so sídlom v Bratislave, predstavitelia registrovaných cirkví v SR, územných a miestnych samospráv, ako aj zástupcovia médií a širokej verejnosti. Prítomným sa prihovoril primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, pričom upozornil na to, že práve dnešným dňom si pripomíname udalosť, ktorá je porážkou toho najhoršieho zla, aké kedy ovládlo Európu. Zároveň tak vzdal úctu všetkým vojakom, ktorí bojovali za našu krajinu a vyzdvihol mier, slobodu a demokraciu, ktorú čoraz viac vnímame ako samozrejmosť. „Práve tragédia 2. svetovej vojny nech nám slúži ako memento, aké nebezpečné je ignorovať netoleranciu, xenofóbiu, neznášanlivosť a rasizmus. Nepodliehajme pokušeniu, že zmena k lepšiemu príde sama. Napokon, máme to o toľko jednoduchšie, ako títo známi i neznámi hrdinovia 2. svetovej vojny. Nik od nás nežiada najvyššiu obeť: naša úloha dnes je bojovať proti zlu v každodennom živote, zlu, ktoré stretávame denne okolo nás – v rodinných debatách, v médiách či na sociálnych sieťach. Pretože ak čo i len trocha poľavíme v zápase za demokratické hodnoty, poľahky môžeme opäť prísť o náš dnešný, tak slobodný a bezstarostný, život,“ uviedol vo svojom príhovore primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Organizátormi podujatia sú tradične hlavné mesto SR Bratislava spolu s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Celé spomienkové podujatie bolo veľmi dobre zorganizované, zúčastnila sa na ňom prevažne staršia generácia. Na uvedené spomienkové podujatia sme chodievali ako žiaci základných a stredných škôl, nechýbali na podujatiach ani vysokoškoláci. Dnes je síce doba iná, ale napriek tomu by sa mali žiaci aj študenti základných a stredných škôl zúčastňovať na spomienkových podujatiach. Za slobodu bojovali aj ich dedovia, pradedovia, oni položili život za to, aby sme my mohli žiť v mieri.

Foto + text : Miroslav Košírer
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovapr 1, 2018 @ 11:19
Dejinám okná dokorán.
Aby ľudia nezabudli.
Celkové straty na životoch, spôsobené druhou svetovou vojnou predstavujú vyše 72 miliónov ľudí. Straty civilistov ktorých hodnoty sú najslabšie preukázateľné predstavujú asi 47 miliónov, vrátane asi 20 miliónov ľudí, ktorí zomreli počas vojny v dôsledku hladu a chorôb. Vojenské straty predstavujú asi 20-25 miliónov (najmenej 16% povolaných do zbrane), vrátane 5 miliónov vojnových zajatcov. Spojenci stratili asi 61 miliónov ľudí, štáty Osi stratili 11 miliónov. (Straty niektorých krajín, ktoré pôvodne bojovali spoločne s krajinami Osi a neskôr prešli na stranu spojencov sú započítané medzi straty Spojencov, nezávisle na tom, kedy ich utrpeli.) Veľkú disproporciu medzi obeťami, či vojnovými škodami zapríčinilo viacero faktorov, ako bola vojenská taktika, zločiny proti ľudskosti, ekonomické prípravy a celkový stupeň technického rozvoja. Výstava historických vojnových fotodokumentov sa nachádza v bunkri BS-8 na Kopčianskej ulici v Petržalke.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovapr 1, 2018 @ 9:41
Bratislava bola oslobodená 4.apríla1945. V bojoch o mesto zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov. V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most. Nemci podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát. Pri príležitosti oslobodenia Bratislavy bolo 1.4.2018 pre verejnosť sprístupnené vojenské múzeum v bunkri BS – 8 na Kopčianskej ulici v Bratislave v Petržalke.
Zdroj: TASR a OZ ZPB Foto: Miroslav Košírer
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovfeb 23, 2018 @ 21:41
Dejinám okná dokorán. Československá armáda 1938.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitovjan 1, 2018 @ 20:46
Novoročné delostrelecké salvy vykonávajú OS SR pravidelne od vzniku samostatnej SR, teda od roku 1993 na Nábreží Dunaja . „Ide o pokračovanie tradície z predchádzajúcich republík, teda československej federatívnej a prvej Československej republiky. Celkovo je vždy vystrelených 20 delostreleckých sálv,“ informoval média Peter Gajdoš a doplnil ďalšie informácie. Na záver vojenského podujatia minister Gajdoš odovzdal dvom vojakom ocenenie a to kapitánovi Jaroslavovi Krišovi a poručíčke Tatiane Falisovej. Tohtoročné novoročné salvy boli výnimočné, pretože im prvýkrát velila žena. Veliteľka palebnej čaty Tatiana Falisová velila vojakom aj pri cvičení. „Treba dbať viac na efekt. Samozrejme, treba sledovať najmä činnosť veliteľov diel, aby sa dodržiaval aj časový harmonogram jednotlivých strelieb, medzi ktorými je 15-sekundový interval,“ povedala médiám Tatiana Falisová.

Foto + text : Miroslav Košírer
Bookmark the permalink.

Comments are closed.