História

V 30-tych rokoch minulého storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byt podľa pôvodných plánov zdvojené. Opevnenia sa mali budovať niekoľko rokov. Po „Mníchovskej zrade“ v roku1938 anáslednom rozdelení Československa v roku 1939 boli práce na tomto obrannom systéme zastavené.

Na Slovensku bolo postavených niekoľko stovák objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po 2. svetovej vojne).

Pechotný zrub  B-Z – 8 „Hřbitov“, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej  časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné „moderné“ ťažké objekty v bratislavské Petržalke boli vybudované  úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila  vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavne mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8,  odolnosť „rímska“ II. Títo modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936-38 (zároveň s  B-Z IV, B-Z 13 a B-Z 15). I v týchto objektoch boli po vojne vymenené obidva protitankové kanóny L1 raže 47 mm za výkonnejšej raže 85 mm.

opevneniebratislavy-bs-8

 Historické mapy

Comments are closed.